Hlavné menu

Domov
Štátna školská inšpekcia
Štátna školská inšpekcia

Podávanie sťažností

Sťažnosť na pedagogického zamestnanca školy adresujte riaditeľovi školy.
 

Sťažnosť voči riaditeľovi školy alebo školského zariadenia, na ktorej vybavenie je vecne príslušná Štátna školská inšpekcia, zašlite príslušnému školskému inšpekčnému centru. Zaslaním takejto sťažnosti ústrediu Štátnej školskej inšpekcie sa zbytočne zdržiava jej vybavenie. Adresy a telefónne čísla školských inšpekčných centier nájdete v časti KONTAKT.
 

V akej oblasti Štátna školská inšpekcia vybavuje sťažnosti?


Štátna školská inšpekcia plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, v strediskách praktického vyučovania, na pracoviskách praktického vyučovania a vo vzdelávacích ustanovizniach.

V tejto oblasti vybavuje sťažnosti a petície. Vybavovanie sťažností sa uskutočňuje v súlade so zákonom č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ktorý nadobudol účinnosť od 1. februára 2010, v znení neskorších predpisov.

Z dlhodobých štatistík Štátnej školskej inšpekcie vyplýva, že najčastejšími autormi podaní doručených Štátnej školskej inšpekcii sú rodičia a učitelia. Podania rodičov smerujú najmä voči učiteľom a riaditeľom škôl, podania učiteľov spravidla voči riaditeľom škôl.

Pozorný čitateľ si možno všimol, že v predchádzajúcom odseku sme použili pojem „podanie“ a nie „sťažnosť“. Je to preto, lebo nie každé podanie je sťažnosťou. Podaním pre účely tohto textu budeme rozumieť písomnosť – list , ktorý pisateľ (podávateľ) adresuje Štátnej školskej inšpekcii (alebo inému orgánu verejnej správy), pretože chce poukázať na nejaký nedostatok, resp. navrhuje nejaké riešenie problému a odstránenie nedostatkov. Aby však podanie mohlo byť klasifikované ako sťažnosť, musí spĺňať náležitosti podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Nadobudnutím účinnosti nového zákona o sťažnostiach a najmä nadobudnutím účinnosti zákona č. 94/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), prišlo k niektorým podstatným zmenám.

Ktoré podanie sa považuje za sťažnosť?


Podľa zákona o sťažnostiach sa za sťažnosť považuje podanie fyzickej alebo právnickej osoby (ďalej len sťažovateľ), ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy a ktoré zároveň upozorňuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy.

Na základe predchádzajúceho textu zdôrazňujeme, že pokiaľ sa sťažnosť týka porušovania práv inej osoby (okrem osoby, ktorej je sťažovateľ zákonným zástupcom), musí sťažovateľ doložiť úradne osvedčené splnomocnenie na podanie sťažnosti v mene inej osoby. Pozor, plnoletý žiak už (okrem výnimiek stanovených zákonom) nemá zákonného zástupcu. Pojem rodič má teda širší význam ako pojem zákonný zástupca.

Ktoré podanie sa nepovažuje za sťažnosť?


Zákon o sťažnostiach tiež výslovne vymedzuje, ktoré podania nie je možné považovať za sťažnosť podľa tohto zákona.
Ide o podanie, ktoré:

  1. má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu,
  2. poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom,
  3. je sťažnosťou podľa osobitného predpisu,
  4. smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa osobitného predpisu,
  5. smeruje proti záverom kontroly, auditu, dohľadu, dozoru alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu,
  6. obsahuje utajované skutočnosti alebo z obsahu ktorého je zrejmé, že jeho vybavením ako sťažnosti podľa tohto zákona by došlo k ohrozeniu utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu.
  7. je podaním orgánu verejnej správy, v ktorom upozorňuje na nedostatky v činnosti iného orgánu verejnej správy,
  8. podáva osoba poverená súdom na výkon verejnej moci.

1. V súvislosti s dopytmi, formulovanými aj ako žiadosti o informáciu alebo právnu radu, uvádzame, že Štátna školská inšpekcia je kontrolným orgánom (nie poradenským zariadením) a nemá zo zákona kompetenciu vykladať zákon a poskytovať právne poradenstvo. (Podľa osobitného právneho predpisu poskytuje Štátna školská inšpekcia poradenskú pomoc kontrolovaným subjektom, a to pri odstraňovaní zistených nedostatkov.) V súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám je oprávnená poskytovať len informácie vyplývajúce z vlastnej činnosti vymedzenej zákonom. Informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa osobitného predpisu, sa nesprístupňujú.

Pedagogickí zamestnanci by sa s dopytmi v právnej oblasti týkajúcimi sa činnosti školy mali obracať predovšetkým na riaditeľov škôl, ktorým zasa právne poradenstvo podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poskytuje zriaďovateľ. Odbornú poradenskú činnosť obciam, samosprávnym krajom, zriaďovateľom cirkevných škôl a školských zariadení a zriaďovateľom súkromných škôl a školských zariadení poskytuje okresný úrad v sídle kraja.

2. Omnoho väčšiu pozornosť je potrebné venovať podaniam, ktorých vybavovanie je upravené osobitným predpisom. V tejto súvislosti upozorňujeme pedagogických zamestnancov, že v súlade s uvedeným ustanovením nie sú sťažnosťami podľa zákona o sťažnostiach, napr. podania vo veci skrátenia úväzku (ide o zmenu pracovnej zmluvy), upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, výpovede z nadbytočnosti (ide o pracovný spor so zamestnávateľom) a pod. Ide o pracovno-právne veci, ktoré Štátna školská inšpekcia nekontroluje a ich vybavovanie je upravené osobitnými predpismi (Zákonník práce, zákon o výkone prác vo verejnom záujme). Podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

3. Týka sa podaní, ktoré nie sú sťažnosťami podľa zákona o sťažnostiach, ale podľa iných právnych predpisov, napr. sťažnosť štátneho zamestnanca vo veci vykonávania štátnej služby.

4. Ide o podania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam vydaným, napr. v správnom konaní, proti ktorým existuje riadny opravný prostriedok – odvolanie. To znamená, že ak rodič dostane rozhodnutie v správnom konaní, napr. vo veci neprijatia dieťaťa do školy alebo školského zariadenia, nepovolenia konať komisionálnu skúšku, vylúčenia zo štúdia a pod. a podá „sťažnosť“, takéto podanie sa nepovažuje za sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, ale považuje sa za odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a má sa riešiť v režime zákona o správnom konaní. Podávateľ takýmto nesprávnym postupom môže stratiť možnosť podať v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

5. V súvislosti s týmto bodom upozorňujeme pedagogických zamestnancov, že nemajú oprávnenie podávať námietky voči výsledkom školskej inšpekcie, toto oprávnenie má riaditeľ školy.

Podania uvedené v bode 6, 7 a 8 sa spravidla občana ako podávateľa netýkajú.

 

V akom prípade podať sťažnosť?


Predovšetkým si treba uvedomiť, že problém sa najlepšie rieši tam, kde vznikol. Preto rodičom odporúčame pri vzniku problému zájsť najskôr za príslušným vyučujúcim alebo za triednym učiteľom a v prípade nevyriešenia konfliktu za riaditeľom školy. Ak sa problém nepodarí vyriešiť v rámci školy, možno podať sťažnosť Štátnej školskej inšpekcii.

 

Ako podať sťažnosť?

Sťažnosť musí byť písomná a možno ju podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Sťažnosť musí obsahovať meno, priezvisko a adresu pobytu sťažovateľa. Ak sťažnosť podáva právnická osoba, musí obsahovať jej názov a sídlo, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať. Sťažnosť v listinnej podobe musí obsahovať vlastnoručný podpis sťažovateľa.

Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná. Musí z nej byť jednoznačné proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha (ďalej len „predmet sťažnosti“).

Sťažnosť podaná v elektronickej podobe musí byť sťažovateľom autorizovaná podľa osobitného predpisu; to neplatí, ak sťažnosť bola odoslaná prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa.

Ak sťažnosť podaná v elektronickej podobe nie je autorizovaná podľa osobitného predpisu ani odoslaná prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa, sťažovateľ ju musí do piatich pracovných dní od jej podania potvrdiť, a to vlastnoručným podpisom, jej autorizáciou podľa osobitného predpisu alebo jej odoslaním prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa, inak sa sťažnosť odloží.

Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že pokiaľ sťažovateľ posiela sťažnosť bežným e-mailom, musí ju do piatich pracovných dní autorizovať alebo písomne potvrdiť podpisom, inak sa odloží.

Totožnosť sťažovateľa je orgán verejnej správy povinný utajiť, ak o to sťažovateľ požiada; niektoré sťažnosti však s utajením totožnosti nemožno prešetriť a vybaviť.

Ak sa sťažovateľ dostaví osobne podať sťažnosť, ktorú nemá vyhotovenú písomne, zamestnanec Štátnej školskej inšpekcie ho príjme a umožní mu, aby si sťažnosť v listinnej podobe vyhotovil.

Sťažnosti podané telefonicky sa neprijímajú.

Sťažnosti, na vybavenie ktorých Štátna školská inšpekcia nie je vecne príslušná, postupuje vecne príslušnému orgánu, o čom je písomne vyrozumený sťažovateľ, okrem prípadu, v ktorom požiadal o utajenie totožnosti. V takomto prípade ju v súlade so zákonom vráti sťažovateľovi.

 

Kam poslať sťažnosť?

Na vybavenie sťažnosti je vecne príslušný vždy len jeden orgán verejnej správy. Preto zasielanie sťažnosti, na vybavenie ktorých je príslušný jeden orgán verejnej správy, v tomto prípade Štátna školská inšpekcia, inému orgánu (MŠVV a Š SR, kancelárii prezidenta, Úradu vlády SR) spôsobuje len predlžovanie jej vybavenia.

Sťažnosti na pedagogických zamestnancov prešetruje a vybavuje výlučne riaditeľ školy. (V prípade, že Štátna školská inšpekcia takúto sťažnosť dostane, je povinná ju postúpiť riaditeľovi školy.)

Sťažnosti na riaditeľov škôl v oblasti výchovy a vzdelávania a pedagogického riadenia prešetruje a vybavuje výlučne Štátna školská inšpekcia. Takéto sťažnosti treba zasielať príslušným školským inšpekčným centrám, ktoré sú organizačnými súčasťami Štátnej školskej inšpekcie a nachádzajú sa vo všetkých krajoch.

Sťažnosti na školských inšpektorov vybavuje riaditeľ príslušného školského inšpekčného centra, sťažnosti na riaditeľov školských inšpekčných centier prešetruje kancelária hlavného školského inšpektora a vybavuje hlavný školský inšpektor.

Námietky riaditeľa školy voči výsledku školskej inšpekcie sa neriešia v režime vybavovania sťažností, pretože ich upravuje osobitný predpis.
Centrálnu evidenciu sťažností a kontrolu správnosti ich vybavenia zabezpečuje kancelária hlavného školského inšpektora. Adresy jednotlivých pracovísk Štátnej školskej inšpekcie sú uvedené v časti kontakt.

 

K niektorým predmetom sťažností

Medzi najčastejšie výhrady rodičov patrí nespokojnosť s klasifikáciou prospechu a klasifikáciou správania.

Prospech

Rodičom odporúčame, aby prospech svojho dieťaťa sledovali od začiatku klasifikačného obdobia, a nie až v januári a v júni, keď už býva na korekciu celkovej klasifikácie zvyčajne neskoro. Takisto treba mať na pamäti, že žiacka knižka, pokiaľ ešte nebola nahradená elektronickou, nebýva najvernejším obrazom známok, ktoré žiak v skutočnosti má. Dôvodom podvádzania so známkami býva aj neprimeraný tlak rodičov na prospech dieťaťa. Rodičom odporúčame pravidelne sa v škole zúčastňovať konzultácií zameraných na informovanie o prospechu a správaní žiakov.

Správanie

Takisto správaniu dieťaťa je potrebné venovať primeranú pozornosť počas celého školského roka. Na škodu veci je, že postupom času prišlo k akejsi dehonestácii žiackej knižky, ktorá pôvodne mala (a ešte aj stále má) plniť informačnú funkciu pre rodiča. Informáciu učiteľa, že žiak nemal domácu úlohu netreba chápať ako trest, ale ako informáciu pre rodiča, že nastala takáto situácia.

V súvislosti so zníženými známkami zo správania sa veľmi často vyskytuje pridružený predmet sťažnosti – že rodič o nevhodnom správaní svojho dieťaťa nebol informovaný, a preto nemohol vykonať žiadne opatrenia na nápravu. Tu ide najmä o upozornenie riaditeľov škôl a triednych učiteľov, že sú povinní informovať zákonného zástupcu žiaka o podstatnom zhoršení prospechu alebo správania.

Pri problematike správania žiakov tiež rodičom odporúčame, aby dôsledne kontrolovali, ako ich dieťa využíva mobilný telefón či internet. Sťažnosti voči ukladaniu výchovných opatrení a zníženým známkam zo správania za zneužívanie mobilov a internetu majú stúpajúcu tendenciu, pričom niektorí rodičia nie sú k svojim deťom dostatočne kritickí. Vyskytli sa prípady zneužívania webovej stránky na vydieranie a šikanovanie, inokedy žiaci zakladajú erotické a vulgárne stránky v mene inej osoby. Obeťami sú nielen spolužiaci, ale aj učitelia. Žiaci bez dovolenia nahrávajú na mobily spolužiakov, a to aj na WC alebo keď sú vyzlečení pred hodinou telesnej výchovy. Uvedené činy závažným spôsobom zasahujú do práv iných osôb a vinník môže byť za ne nielen sankcionovaný školou, ale (pokiaľ dovŕšil 14 rokov) aj trestne stíhaný.

Pre rodičov aj riaditeľov škôl uvádzame, že o podstatnom zhoršení prospechu alebo správania žiaka je riaditeľ školy povinný informovať zákonného zástupcu preukázateľným spôsobom.

V súvislosti so zníženou známkou zo správania na konci prvého alebo druhého polroka treba prípadné pokarhanie od riaditeľa školy uložené na štvrť roka alebo na tri štvrte roka považovať za informáciu pre rodiča, že prišlo k podstatnému zhoršeniu správania žiaka, čím si riaditeľ školy splnil informačnú povinnosť, ktorá mu zo školských predpisov vyplýva.

Vyberanie poplatkov

Štátna školská inšpekcia dostáva sťažnosti na vymáhanie peňazí od rodičov alebo od žiakov zo strany štátnych škôl, a to prostredníctvom združenia rodičov, nadácií či neinvestičných fondov a tiež sťažnosti na nekontrolovateľnosť ich použitia. Podľa údajov pisateľov ide napr. o príspevky na údržbu budov, čistiace prostriedky, nákup učebných pomôcok.

Upozorňujeme, že Štátna školská inšpekcia nekontroluje hospodárenie škôl (a ani hospodárenie občianskych združení, ktorým je aj združenie rodičov) a aj štátne inštitúcie, ktoré majú oprávnenie kontrolovať využitie finančných prostriedkov, môžu v prípade občianskych združení kontrolovať len použitie prostriedkov účelovo poskytnutých štátom.

Rodič, ktorý príde do školy informovať sa o prospechu a správaní dieťaťa, sa automaticky nestáva členom občianskeho združenia – združenia rodičov, preto ani nie je viazaný žiadnymi uzneseniami výboru ZR o vyberaní poplatkov.

V prípade, že rodič nesúhlasí s činnosťou združenia rodičov, má možnosť dištancovať sa od jeho činnosti. Tým, samozrejme, nie je dotknuté jeho právo na informácie týkajúce sa prospechu, správania, či dochádzky dieťaťa.

Štátna školská inšpekcia prešetruje vyberanie peňazí len v tom prípade, ak má prípad pedagogickú rovinu (ak napr. peniaze vynucuje učiteľ od žiakov na vyučovaní, prípadne sa učiteľ alebo riaditeľ školy žiakom, príp. rodičom vyhráža sankciami súvisiacimi s pedagogickým procesom).

V prípade výslovného vydierania zo strany štátnej školy (napr. podmienenie vydania rozhodnutia o prijatí žiaka na strednú školu zaplatením "sponzorského daru"), má žiak alebo rodič možnosť obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní.

Veríme, že predchádzajúce informácie pomôžu občanom nielen pri podávaní sťažností, ale aj pri preventívnom riešení problémov. Podanie sťažnosti síce väčšinou pomôže vyriešiť konkrétny problém, ale len málokedy zlepší vzťahy.
 

Posledná aktualizácia: 12.06.2017